Ste expert na vlastné riešenia?
Počas svojho pracovného života som sa zoznámila s rôznymi manažérmi na úrovni vedúcich, líniových manažérov, ktorí „viedli“ svojich podriadených prístupom, ktorí nazývali koučovacím alebo priamo prezentovali svoju prácu ako prácu kouča. Mimochodom, prvýkrát som sa s pojmom kouč stretla v roku 2008 v maklérskej spoločnosti na tréningu obchodných zručností. Avšak toto letmé stretnutie v rámci prezentácií ma nezasiahlo a nevenovala som tomu vtedy dostatočnú pozornosť.
V roku 2012 som sa zoznámila s pani Klárou Giertlovou na ochutnávke Brief Coaching, v projekte ktorý som organizovala počas môjho pôsobenia v EHMK Košice 2013 n.o. Pojem kouč, koučovanie a koučing ma začali zaujímať.
V práci pre nadnárodnú spoločnosť, som sa mala možnosť pracovať so skvelým človekom, konzultantkou a koučkou Andreou Profantovou, v úlohe supervízora projektu, ktorý bol zavádzaný na kontaktné miesta a back office. Naše stretnutie ma osobnostne a ľudsky obohatilo. Kým som však sama neabsolvovala ochutnávku koučovania mimo firemný kontext nevedela som si poradiť s prístupom a otázkami, ktoré koučovanie sprevádzali. To čo som na naučila som orientovala hlavne na výsledky a ciele, tlak na ich dosahovanie. A preto sa moje otázky smerom k podriadeným v rámci spoločných rozhovorov sústreďovali hlavne na Kedy? Ako? Prečo? dôjdeme k dosiahnutiu naplnenia plánov, cieľov, projektov? Projekt v spoločnosti skončil a tak sa ukončila jedna etapa spolupráce a rozvoja v koučovacom prístupe. Firma však ďalej hľadala nové formy vzdelávania manažérov. V rámci rozvojových aktivít spoločnosti a to prostredníctvom nákupu vzdelávania zabezpečila pre manažérov novú externú konzultačnú firmu. A tak som sa opäť mala možnosť zažiť koučing a „shadowing“. Zaskočila ma povrchnosť priameho nadriadeného, ktorý si nenašiel čas na komunikáciu s koučom a manažérmi o dosiahnutom pokroku. Zoznámila som sa s Ladislavom Gabčom a s Ľubomírom Galgócim.
Bojovala som s dilemou, kde sú hranice manažéra a kouča pri vedení? Je možné očakávať od manažéra plnohodnotné koučovanie? Prinieslo mi to zistenie, že koučovací prístup nenahrádza kouča. Manažér musí ostať pri rozhodovaní manažérom a prijať zodpovednosť za rozhodnutia bez spoliehania sa na koučovaciu dohodu.
V súčasnej práci som využila spoluprácu s koučkou Annou Kuchtovou pri spracovávaní výsledkov mystery shoppingu pobočky banky a poisťovne, kde som vedúca. Riešenie vzniknutých disproporcií mimo želaného stavu s využitím škály a koučovacej dohody, prinieslo očakávané výsledky. Informácie zdieľam v inom článku: „Prvý kontakt klienta so spoločnosťou, môže byť aj jeho posedný. Môže si to Vaša spoločnosť dovoliť?“.
Pracovný život vyvažujem tvorivými a kreatívnymi aktivitami v OZ Tvorivá dielňa, prišla som na križovatku, v ktorej som sa rozhodovala, či sa venovať v rámci sebarozvoja arteterapii alebo profesionálne koučingu. Na kurze organizovanom v rámci celoživotného vzdelávania som sa podujala ako figurant na koučovací rozhovor. Rozhodovala som sa do akého vzdelávania investovať. A po koučovacom rozhovore s Evkou Timkovou, ktorý mi ujasňoval motiváciu, obavy, prekážky a to čo pre vykročenie musím urobiť, trvalo ešte pol roka, kým som sa prihlásila do Akadémie koučovania v Košiciach. Som vďačná, z so skupinou ľudí pripravených a očakávajúcich zmenu. Teším sa spoločné stretnutia s názvom Ako rande, ktoré Eva Timková organizuje.
Nepochybujem, že spôsob mnou vedeného koučovania je teraz odľahčenejšie, menej klienta tlačí na dosiahnutie a definovanie výsledkov. Neustále sa učím pracovať s introvertnými klientami, a klientami ktorí majú svoj „čas“ na uskutočnenie plánov, ktorých uspokojuje viac plánovanie, než uskutočňovanie plánov. Učím sa podporiť klienta k prevzatiu zodpovednosti za dosahovanie želaných výsledkov.
„Klient vie, klient je expert na vlastné riešenia“ – je základná premisa každého kouča. Nájsť rovnováhu v rámci rozhovoru, neprevalcovať klienta nadšením väčším, než je to jeho, kráčať popri klientovi a zároveň s ním, je cesta na ktorú som sa vydala a teším sa na jej naplnenie.
Od prvého stretnutia s koučingom, po absolvovanie kurzu prešlo osem rokov. Preto verím, že všetko v živote má smer a čas. Dospela som k presvedčeniu, že život nás aj tak dovedie tam, kde patríme a k tomu čo má prísť, stretneme sa s tými s ktorými sa máme stretnúť. Na ceste kouča profesionála sa práve nachádzam a ďakujem za všetky naše stretnutia. Dovolila som si tu podeliť sa s Vami o vývoj tohto smerovania, o moju podporu a dôveru vo Vaše rozhodnutia.